Amenhotep III mal syna, ktorý mu zomrel pred nástupom na trón a tak tam dosadol Amenhotep IV - Achnaton ktorý v Egypte zavádzal Atonovu monoteistickú reformu. Môj názor je ten, že Amenhotep III bol faraonom Exodu a jeho syn bol usmrtený poslednou ranou od Boha. -Veľa ľudí v Egypte však vedelo o Mojžišových zázrakoch a poznali jeho učenie o jedinom Bohu. Ani Achnatona to nenechalo bez pohnutia názoru smerom k monoteizmu (i keď polyteizmus Egypta bol silný). Veď sám videl čo Boh dokáže.

Prečo o tom neexistuje egyptská verzia písomných záznamov? Nuž preto, lebo egypťania boli príliš hrdý na svoju vierouku a nepripúštali si tak ľahko k srdcu niečo "neegyptské". Veď len spomeňme ako sa mená niektorých vládcov systematicky vytierali z nápisov a výsledky bitiek prekrucovali v Prospech egypta. Výsledok tejto "bitky" (medzi Mojžišovým Bohom a modlami Egypta) bol tiež vytretý z ich histórie. V tom boli faraóni pedanti. Tí čo robili také zaznamy patrili do "vyššej kasty" a boli poväčšine podobného názoru v týchto otázkach.

Tí čo spisovali Tóru činili tak už v dobe, keď Izrael býval v Kanaáne. Použili pôvodných textov a aktualizovali názvy miest, aby každý rozumel o ktoré mesto ide. (Ktovie, ako sa volala Praha alebo Bratislava v staroveku. Keď ale vysvetlujeme dejiny oboch miest tej doby, spravidla hovoríme "stalo sa na území Prahy alebo Bratislavy".) -Teda to nieje nič zlé alebo čo znehodnocuje pravosť biblie.

-Pitom a Ramses. Tak sa volali mestá v čase spisovania "dejín" exodu a celého sveta. Použili sa pritom pôvodné pramene. V genesis sa napríklad hovorí, že tí a tí králi vládli prv, než kraľoval král v Izraeli. -To posúva dobu spisovania až po zavedení prvého kráľa (Saula). Vtedy sa tie skladištné mestá už dávno volali (poprípade boli známe pod menom) Pitom a Ramses.

O Arade Chešbóne a Díbone platí to isté, čo som už písal o Jerichu.