.....(Časť_2).........Poďme sa teraz trochu zaoberať zväzkom spisov o postave Ježiša Krista, pričom ich budeme vnímať na podobnej rovine, ako iné spisy staroveku. Začnem výrokom z druhého listu Petra 1,16-18: „Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista, ale jako takí, ktorí sme boli očitými svedkami jeho veličenstva. Lebo dostanúc od Boha Otca česť a slávu, keď sniesla na neho velebná sláva taký hlas: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mne zaľúbilo. A ten hlas, ktorý sa sniesol s neba, sme my počuli, keď sme s ním boli na tom svätom vrchu.“ –Autor nám tu skalopevne tvrdí, že niečo VIDEL a POČUL. Sú dve možnosti: -Buď klame alebo hovorí pravdu! Ak si myslíme že klame, tak to isté si môžeme myslieť o hociktorom výroku zo spisov Aristotela, Platóna či niekoho iného. Tento postoj však nieje medzi študentami ich prác bežný. Málokto dokáže prehlásiť, že Platón neexistoval ak tam nájde rozpory. V starovekých spisoch sú rozpory bežné. Existujú udalosti o ktorých máme viacero písomných záznamov od rôznych starovekých autorov s očividnými rozpormi! Nikoho však nenapadne spochybniť historicitu tej udalosti. V takýchto prípadoch sa postupuje tak, že tam kde sa väčšina popisov zhoduje, sa zoberie ako platná pravda. (Do úvahy sa začlení aj hodnovernosť konkrétneho rukopisu). Kiež by sa takto postupovalo pri evanjéliách, ktoré popisujú históriu života Krista! (Mimochodom – ja takto postupujem). Kameňom úrazu pre skeptikov sú iba zázraky, ktorých je v evanjéliách dosť. No a pretože každý takzvaný „rozumný“ človek dnešnej doby v zázraky neverí, je obsah evanjélií proste vymyslený (hovoria si). Tu je teda pes zakopaný! -Pretoto liberálna teológia a skeptici ako vy, spochybňujú bibliu........