.......(Časť_3)......Poďme ďalej 38,6: „Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň ?“ Boh tu netvrdí, že Zem má nejaké podstavce alebo uholný kameň. V miere jeho poznania sa len pýta, či si to vôbec dokáže predstaviť. Asi by to v tej chvíli nepochopil, že stĺpy sú vlastne neviditeľné gravitačné pole a akoby „zapustené“ do Slnka (podotýkam, že podstata gravitácie je dodnes predmetom diskusii a kandidátmi sú hlavne všeobecná teória relativity a kvantová teória gravitácie – čo potom taký Job). To by bolo na neho priveľa. Boh pozornosť Joba sústreďoval na niečo iné. Ďalej verš 8: „A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?“ Opäť – Boh tu netvrdí, že more má dvere. Používa podobenstvo (aj Ježiš rozprával v podobenstvách) v miere Jóbovho poznania – aby to pochopil. Verš 12: „Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto,“ –Jób mal takúto predstavu, tak sa ho Boh pýta, či by to dokázal! (Netvrdí nič!) –Verš 16: „Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti?“ –Job mal zrejme predstavu že more má žriedla, tak sa ho pýta, či vie kde sú (poprípade – či vôbec vie ŽE sú (!)). Verš 18: „Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú!“ –Tu pripomína Jobovi, že toho moc o Zemi nevie. Ako my potom môžeme čakať, že biblia nám zjaví astronomické skutočnosti? Boh to z nejakých dôvodov nechce oznámiť! 19: „Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?“ Opäť. Nieje tu vyslovené tvrdenie, že ku svetlu vedie nejaká cesta. Iba sa to Joba pýta vrámci poznania ktoré ľudia vtedy mali. 22: „Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl?“ –Zrejme narážka na severný pól a Antarktídu......