1. Monoteizmus ktorý nebol hneď od začiatku v národe jednoznačne zavedený, prešiel počase naspäť k polyteizmu. Príkladom môže byť Achnatonova monoteistická reforma v Egypte. Prečo trvala len krátko? -Lebo polyteizmus tam mal silné zastúpenie v pôvodnom kňažstve s dlhou tradíciou (minimálne od r. 3100 p.n.l.). -Keby Izrael bol od začiatku polyteistický, nepodarilo by sa mu samovoľne prejsť k monoteizmu. Vždy by tam bolo silné zastúpenie polyteistov s dlhou tradíciou. Podobne dopadol aj Perzský monoteizmus. -Ak sú veci ponechané sami na seba, ľudská povaha má tendenciu "zbožšťovať" kadečo. Je na druhej strane pravda, že v Izraeli predexilného obdobia nebol NIKDY monoteizmus 100 percentný. (Možno iba na pár hodín pod horou Sinaj, keď ľud videl hrmenie, horieť vrch ohňom a počul zvuk trúby a Boží hlas.) Izraelci boli navyknutý na prostredie egypta (vždy keď im bolo na púšti pod Mojžišovým vedením úzko, chceli sa tam vrátiť). Boli navyknutý aj na jeho polyteistický svetonázor (urobili si teľa a klaňali sa mu). Preto Boh toľko zdôrazňoval "neučiníš si rytinu" a "nebudeš mať iných bohov okrem mňa". Tento motív sa v tóre (a zvlášt v Deuteronomiu) často opakuje." Mojžiš neúspešne zaviedol medzi Izraelcami vieru v jediného neviditeľného Boha. -Prečo židia keď prišli z Babylonského zajatia, prezentovali s takou horlivosťou návrat k čistému monoteizmu? -Lebo dobre poznali prorctvá o tom, že pôjdu do zajatia keď sa odklonia. Vedeli, že predtým žili modlársky a polyteisticky a že to Tóra zakazuje. Čerstvo zažili naplnenie proroctiev Izaiáša, Jeremiáša i samotnej Tóry. Monoteizmus musel mať podporu v nadprirodzených prejavoch a naplnených proroctvách, inak by ho nikto neprijal (a zvlášť po príchode z utrpenia v zajatí Babylonskom). O tom všetkom svedčí obsah kníh Ezdráš a Nehemiáš. Tóra bola v tej dobe už dobre známa (aj proroctvá Izaiáša a Jeremiáša atď...).

2. Boh sa označoval viacerými menami, pričom každé to meno označovalo inú jeho vlas