2. Boh sa označoval viacerými menami, pričom každé to meno označovalo inú jeho vlastnosť. Mená sa kedysi prideľovali ľuďom podľa povahy alebo udalostí. Faraóni Egypta mali hneď niekoľko mien. Egyptológovia si niekedy nevedia dať rady, či sa jednalo o jedného alebo viacerých vládcov (zvlášť v archaickej dobe). V iných prípadoch sú si istý, že viac mien patrilo jednému. Podobne je to v prípade Boha. Hranie sa z výkladom jednotlivých Božích mien by malo opodstatnenie, keby sme žili v dobe starohebrejčiny a konzultovali to s niekym kto ňou hovorí. V babylónii sa pre niektorých bohov tiež používalo v priebehu času viac mien. Vaše výklady mi trochu pripomínajú prístup Ericha Von Dänikena, ktorý v niektorých staroindiánskych kresbách vidí vyobrazenie mimozemšťanov (pričom sa mohlo jednať o kultové masky). Jeho myslenie je zaťažené hľadaním zásahov mimozemšťanov do histórie ľudstva, preto je rýchly vidieť v maskách skafandre a stačí nepatrná drobnosť a spraví z nej záhadu. Aj v jeho prípade by pomohla konzultácia s príslušníkmi daného kmeňa. Žiaľ - mnohé už neexistujú.
Vy ste zaťažený myšlienkou, že Boh biblie neexistuje a že ona je len zlepenec nesúrodých textových útržkov z rôznych obdobii.
Pohrávať sa s týmto všetkým bez nejakého jednoznačného dôkazu alebo podkladového materiálu z tej doby a dokonca ešte z toho vytvárať závery, je silné kafe. To je nevedecký prístup. Dokonca si dovolím vysloviť tvrdenie, že "neprítomnosť dôkazov nieje dôkaz" Textová kritika sa neraz mýlila (napríklad vo veci Tróje a podobne). Textová kritika síce používa aj vedecké metódy, ale tie sú ako malé kamienky v mori špekulácii.